CIELE (2016)
1, Po Vianociach 2016 mám pod 20% telesného tuku (BF).
2, V mojom jedálničku figurujú "pravé" potraviny.
3, Mám dostatok funkčnej svalovej hmoty a dobre vyzerajúcu postavu.
4, Napredujem v oblasti jazykov. Zdokonalila som FJ, AJ a naučila som sa bez problémov dorozumieť po nemecky.
5, Budujem dobré návyky, ničím zlozvyky.

5.2.2016 - bez jedálnička

5. února 2016 v 20:51 | *LM* |  Diary
V prvom rade ďakujem za komentáre k predošlému článku. V druhom rade sa s vami podelím o môj doteraz najhorší týždeň v živote. Najneúspešnejší a najdepresívnejší.

Upozornenie:
pokiaľ sa necítite psychicky dobre, tak ani nepokračujte. Tento článok obsahuje "výlev" zlých myšlienok

Chytila ma depresia v pravom zmysle slova. Depresia, ktorá ma paralyzuje a odstavuje mi mozog aj celé telo. Neviem sa na nič sústrediť, vkuse sa prežieram. Akosi sa mi podarilo stratiť posledných kamarátov a odmietam nadviazať nové kontakty. Veď aj tak to skončí tým, že postupne prestanú mať záujem. V živote by som neverila, že sa dostanem do takéhoto stavu. Nechápem to. Nikdy som nemala s niečím podobným problém takejto intenzity. Prestávam sa ovládať. Stratila som posledné zvyšky chochmesu. Prečo? Čím to začalo? Permanentným pocitom zbytočnosti, ktorý mám už dlho a taktiež komplexom menejcennosti. Ja sa v podstate čudujem každému človeku, že sa na mňa čo i len pozrie, nieto ešte prehodí slovo. Niečo mi hovorí, že sa ten človek pomýlil, lebo si nezaslúžim aby sa so mnou bavil niekto ako on. Lenže to je chorá predstava. A ja si to uvedomujem. Pokiaľ je to ešte v "rozumných" medziach, tak v pohode. Dá sa s tým žiť. Ale posledný týždeň to tie medze prekračuje.
Neviem, čo robím. Mám výpadky pozornosti. Niekedy sa nájdem stáť v strede chodby a vôbec to nevnímam. A čo je najhoršie, vážené a milé (nepredpokladám čitateľov mužského pohlavia) - zaradila som sa o najneúspešnejších ľudí na svete. Keď ste neuspeli v neúspechu. Neúspech na druhú (alebo na tisícu) - ani to nemôžem napísať, tak sa hanbím sama pred sebou aj pred vami - zbabraný pokus o samovraždu. Netuším, ako som sa k tomu odhodlala. Viem jedine to, že švihadlo a hrazda boli zneužité. Našťastie nebol nikto doma. Čo je zaujímavé - ako som sa dostala dolu, keď som bola modrá ešte aspoň 5 minút po tomto pokuse a ešte teraz je vidno stopy po švihadle? No neviem.
Ľutujem, že som sa o to pokúsila? Hanbím sa za to ale viac ľutujem, že to nevyšlo.



Otázka pre vás, ktoré ste sa odhodlali prečítať tento článok (ďakujem, že je to anonymný blog):
- Takéto dlhotrvajúce intenzívne stavy depresie, kedy nespoznávam samú seba som doteraz nepoznala. Ani som nevedela, že takto psychicky zle sa môže človek cítiť. Keď mu navonok možno nič nechýba. Čím to môže byť spôsobené? Toto nemôže mať vnútornú príčinu. Alebo áno? Prečo strácam kontrolu nad sebou? Som presvedčená, že keby som mala jasnú myseľ, tak by nedošlo k žiadnemu pokusu a ostalo to len pri myšlienkach a teoretizovaní (áno, aj to je zlé ale na to som zvyknutá)
 


Komentáře

1 void void | Web | 5. února 2016 v 22:04 | Reagovat

ach dievča, toto už nerob prosím ťa pekne :( ja som mala psychicky hrozné stavy keď som brala antikoncepciu... často človek sa cíti zle keď je osamotený, aj keď si to nepripúšťa lebo je introvert. potrebuješ sa asi viac baviť s ľuďmi. keď nie naživo, tak napíš napríklad mne, alebo niekomu tu a môžeme kecať online. určite sa nepokúšaj zabiť :(

2 Ginny . Ginny . | Web | 6. února 2016 v 9:37 | Reagovat

Přesně to co popisuješ neni vůbec nic příjemnýho a moc dobře to znám .
Sama sem se pokusila o sebevraždu a byla sem kvůli tomu zavřená .
Potom sem pořád hledala odborníka , kterej by mi pomohl , ale nejsmutnější na to je , že oni nepomůžou . Ne doopravdy .
Člověk si musí pomoc sám . Držim ti palce ať je líp , protože tyhle stavy dokážou zničit úplně všechno .

3 *S* *S* | E-mail | Web | 8. února 2016 v 19:22 | Reagovat

To znam az moc dobre...osobne depresi trpim od doby, kdy hubnu. Jsou vetsi a mensi. Nekdy zvladatelne, jindy vazne na sebevrazdu...
Mozna to bude tim jidlem, stresem celkovym, psychickym vycerpanim...musis byt silna hlavne zlato a nedelej zadne blbosti uz! Jsem rada,ze ti ten pokus nevysel...Bud tu. Zij. At je ti lip...

4 Alfa Alfa | Web | 14. února 2016 v 13:16 | Reagovat

Och, narazila som na tvoj blog nahodou, cez nejaky iny... ale teda, nečakala som, že prvý článok bude takýto. Je dosť možné, že niekde vnutri ťa niečo trápi ale navonok to nevidno, nevieš to to seba dostať alebo si to možno ani neuvedomuješ. Možno je to niečo anozaj podvedomé. Niekedy mám podobný pocit smutku, a podobne a hoci neviem prečo, pretože by som mohla byť tým najšťastnejším človekom pod slnkom, ktorý ma dá sa povedať všetko, na čo si pomyslí. Skveleho chlapca, má rodinu, má prácu, darí sa jej a pritom aj tak má dosť často dni, kedy by sa najradšej vytratila z povrchu zemského. Ale nedá sa a treba ísť ďalej, bojovať, snažiť sa, prekonávať sa.
Keď máš nejaký problém, tak skús psychologičku. Nemusí o tom nikto vediet, rodina, kamarati, proste sama by som zašla za doktorkou, vypytala si doporučenie ku psychologičke, niečo by som si vymyslela, niečo, ale určite by som nepovedala, že som sa pokušala o samovraždu, lebo by z toho robili velke halo... ale proste niečo jednoduchšie, a len si nejako pokecať so psychologičkou. Síce nie som v takej situacii ako ty, ale veru párkrát ma napadlo, že by som to sama chcela vyskúšať, zájsť za psychologičkou a možno prísť na to, prečo sa niekedy cítim tak ako sa cítim. Ktovie, možno by mi nejako pomohla, otvoriť oči, dať nejaký pozitívny impulz, ktorý by ma nakopol... držím palce, len nerob hluposti... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama